Takže... už dosť ľudí o mne vie, že som zažratá do hip-hopu. Nuž ale u každého možno nájsť nejakú tú výnimku. Je to vlastne tak...ja si vypočujem všetko, nuž ale h-h je u mna No.1...
Lenže ako náhle som si vypočula tento song (čo bolo asi pred rokom aj pol) dodnes ho počuvam minimalne raz za deň. A to myslím vážne.
Bolo to už dávno.
Ako každý víkendový deň som si zapla telku. Hmmm..Markíza, nejaká debilina...STV hmmm nejaka politicá relácia, atd. Prešla som až na moju oblúbenu VIVU a zrazu na obrazovke - NEW CHARTS - Green Day - Jesus of Suburbia.
Kukám, po minúte - aale prepňem... Nie neprepínaj to,uvidíš zapači sa ti to?Čo?toto mne?nonsens...ale thak nehala som to...
A zrazu piata časť klipu : Tales of another broken home
Bože, to je niečo úžasné...
Ale ako išiel čas, tak som zistila, že táto pieseň sa nestala veľmi populárnou v hitparádach. ešte pár krát odznela a koniec. Nuž, vtedy som ešte nemala internet tak nič iné mi nezostávalo len na ňu myslieť.
Prehlo dosť času, už som aj na ňu zabudla. Absolutne som na ňu nemyslela....dokonca...no, nevedela som o nej,zabudla som, že existuje.
Jedno jesenné popoludnie, ležím na posteli u Ivonky.
Ivi: pustim niaku hudbu
Ja:oka...
Zrazu začne: I m the son of rage and love...
...Co?to nie jepravda! nie,nesmiem to počúvať. No vášen ma hudbe ma premohla a len som tak ležala a pozerala do prázdna.
Ked to skoncilo urazene som povedala kamoške: Preco si to pustila?
Ona na mna len nechápavo pozerala...
No a takto to končí...od toho dňa som na ňu len stále myslela stiahla som si ju z netu a kazdý deň minimalne raz znie v mojich ušiach...
okrem toho ze pieseň je úžasná , má aj fantastický klip s chalanom ktorý sa mi strašne páči a vždy aj ked nepozeram klip myslou mi prebehne jeho zmalovana tvar... Ale je pre mňa ten najkrajší :)
Komentáre