Zuzika

Bola som niekde s nejakým mužom. Asi to bol môj otec.
Boli sme v nejakom obchdnom dome. Otcovi bolo vkuse zle a vždy išiel na chvíľu odomňa preč (myslím že vracať). Vyzeral veľmi zle. Bála som sa, že zomrie. Potom sme spolu šli do nejakej tmavej miestnosti (asi to bola pivnica). Bazén s kopou tmavej vody. Čierna voda. Mala som strach, ani neviem z čoho. Otec vošiel do tej vody a volal na mňa, aby som aj ja šla. Tak som pomaly namáčala svoje telo do tej tmavej, studenej tekutiny. Nechápala som, otec stále hovoril, že tá voda je super ale ja som sa triasla po každé ako som cítila ľahký,chladný prúd. Pamätám sa, že sme tam neboli sami. Boli tam aj iní ľudia. Aj oni sa tvárili normálne. Ja som to stále nechápala. zrazu mi znova spred očí zmizol môj otec. Hľadala som ho všade. Vonku, pod vodou, všade. Všimla som si, že na dne bazénu sa ligotali morské mušle. Ale čo tam robili? Veď to bol obyčajný bazén. Nakoniec som tatina našla pod nejakou skalou, ktorá sa tam neviem odkial zobrala. Pery mal celé ovracané a bol v bezvedomí. Polomŕtvy. Snažila som sa ho zachrániť, ale nešlo to. Pustila som ho a vyplávala z bazéna. Už som sa len pozerala na jeho bezvládne telo ako sa ponára nižšie a nižšie do hĺbky. Začala som utekať, mokrá, zúfalá. Ani neviem kam, len som tak bežala nikam.

Iba som utekala....